Autorské články

Autorské populárno-náučné texty dr. Jakuba Wiącka o výžive, suplementácii a zdraví — na základe aktuálnych štúdií.

🍊

Hesperidín pod lupou – zápal a oxidačný stres

Hesperidín patrí k najlepšie preskúmaným flavonoidom citrusových plodov. Súčasný výskum sa zameriava na jeho vzťah k ukazovateľom zápalu a oxidačnej rovnováhy.

Charakteristika hesperidínu

Hesperidín je prírodná rastlinná látka patriaca medzi flavonoidy, presnejšie medzi flavanóny. Nie je vitamínom ani minerálnou látkou a nebola preň stanovená odporúčaná denná dávka. V rastline sa vyskytuje ako glykozid: molekula hesperetínu je spojená s disacharidom tvoreným glukózou a ramnózou. Prítomnosť cukornej časti ovplyvňuje rozpustnosť látky a spôsob jej spracovania v tráviacom trakte.

Hesperidín sa zle rozpúšťa vo vode a nevstrebáva sa úplne v tenkom čreve. Významná časť sa dostáva do hrubého čreva, kde enzýmy črevných baktérií odštepujú cukornú časť a uvoľňujú hesperetín. Látka potom môže byť vstrebaná a premenená prevažne na glukuronidové a sulfátové deriváty. Rozdiely v zložení mikrobioty, forme prípravku, rozdrobnení suroviny a zložení jedla môžu spôsobiť značné rozdiely v dostupnosti medzi jednotlivcami.

Zdroje hesperidínu

Najviac hesperidínu dodávajú citrusové plody, najmä sladké a horké pomaranče, mandarínky, klementínky a citróny. Jeho obsah závisí od druhu a odrody, stupňa zrelosti, podmienok pestovania, skladovania a spôsobu spracovania. Látka nie je rozmiestnená rovnomerne — viac sa jej nachádza v šupke, bielej vrstve pod ňou, blanách oddeľujúcich dieliky a zvyškoch po lisovaní než v samotnej dužine.

Pomarančový džús tiež obsahuje hesperidín, jeho množstvo sa však môže líšiť podľa podielu drobných častíc plodu, filtrácie a technológie výroby. V doplnkoch sa používa okrem iného čistený, mikronizovaný alebo modifikovaný hesperidín na zvýšenie rozpustnosti.

Zápal a oxidačný stres

Zápal je prirodzenou reakciou organizmu na infekciu alebo poškodenie tkanív. Krátkodobo podporuje obranu a opravu, ale ak trvá príliš dlho, môže prebiehať bez zreteľných príznakov. Hodnotí sa okrem iného podľa C-reaktívneho proteínu (CRP), vysoko citlivého CRP (hs-CRP), faktora nádorovej nekrózy alfa (TNF-α) a interleukínu 6 (IL-6).

Oxidačný stres nastáva, keď organizmus nestíha neutralizovať reaktívne formy kyslíka a dusíka. Ich nadbytok môže viesť k zmenám v lipidoch, bielkovinách a DNA. V štúdiách sa hodnotí okrem iného malondialdehyd (MDA), 8-hydroxy-2′-deoxyguanozín (8-OHdG) a celková antioxidačná kapacita (TAC). Oba procesy spolu súvisia a môžu sa vzájomne zosilňovať, avšak zmena jedného ukazovateľa automaticky neznamená zlepšenie zdravia.

Výsledky najnovšej metaanalýzy

V roku 2026 bola publikovaná súhrnná analýza 10 štúdií s 532 dospelými. Účastníkmi boli zdraví ľudia aj osoby s diabetom 2. typu, metabolickým syndrómom, stukovatením pečene, po infarkte alebo so zápalom ďasien. Štúdie sa líšili dávkou a formou hesperidínu aj časom užívania.

Po syntéze výsledkov bolo užívanie hesperidínu spojené s nižšími hodnotami CRP, hs-CRP a TNF-α. Pri IL-6 nebol v celej skupine zistený zreteľný rozdiel. Nižšie hodnoty IL-6 sa zistili len v štúdiách s osobami s diabetom 2. typu alebo po infarkte. Údajov o oxidačnom strese bolo príliš málo — iba jedna štúdia hodnotila MDA a TAC.

Zdroje
  1. Ouyang, L., Yu, M., Zhang, W., & Gong, Y. (2026). The effects of hesperidin supplementation on inflammation and oxidative stress in adults: a systematic review and meta-analysis. The British Journal of Nutrition, 1–11. https://doi.org/10.1017/S0007114526106898
  2. Ávila-Gálvez, M. Á., Giménez-Bastida, J. A., González-Sarrías, A., & Espín, J. C. (2021). New Insights into the Metabolism of the Flavanones Eriocitrin and Hesperidin. Antioxidants, 10(3), 435. https://doi.org/10.3390/antiox10030435
  3. Rizza, S., Muniyappa, R., Iantorno, M., et al. (2011). Citrus polyphenol hesperidin stimulates production of nitric oxide in endothelial cells… The Journal of Clinical Endocrinology and Metabolism, 96(5), E782–E792. https://doi.org/10.1210/jc.2010-2879

← Všetky články

🌸

Šafran a nálada – čo ukazujú štúdie

Šafran sa po tisíce rokov používa ako korenina a rastlinná surovina. V roku 2026 bola publikovaná analýza 34 štúdií hodnotiacich jeho vplyv na príznaky depresie, úzkosti a náladu u dospelých.

Charakteristika šafranu

Šafran je korenina získavaná zo šafranu siateho, teda Crocus sativus L., z čeľade kosatcovitých. Rastlina je malá, trváca a vyrastá z podzemnej hľuzy. Zvyčajne kvitne na jeseň a tvorí svetlofialové alebo ľaliové kvety. Vnútri kvetu sú tri žlté tyčinky a dlhé, sýtočervené blizny.

Práve blizny — nie celé okvetné lístky ani tyčinky — sa ručne vyberajú, sušia a predávajú ako pravý šafran. Crocus sativus sa nerozmnožuje zo semien, ale delením hľúz. Každá rastlina vytvára málo blizien a ich oddeľovanie a sušenie si vyžaduje veľa práce, čo ovplyvňuje vysokú cenu koreniny. Najvýznamnejším producentom zostáva Irán.

Bioaktívne látky šafranu

Najcharakteristickejšími látkami šafranu sú krocíny, pikrokrocín a safranal. Krocíny sú rozpustné vo vode a zodpovedajú predovšetkým za sýtu žltooranžovú farbu; pri trávení môžu byť premenené na krocetín. Pikrokrocín zodpovedá za horkastú chuť a safranal je prchavá aromatická zložka, ktorej množstvo sa zvyšuje okrem iného pri sušení.

Okvetné lístky majú odlišný chemický profil: obsahujú okrem iného flavonoidy a antokyány, ale zvyčajne oveľa menej charakteristických látok prítomných v blizne. Preto prášok z lístkov, celé blizny a štandardizovaný extrakt nie sú rovnocenné suroviny.

Šafran a regulácia nálady

Prehľad z roku 2026 zhromaždil výsledky 34 štúdií publikovaných do júla 2025. Analýza zahŕňala 1 769 dospelých: 895 dostávalo šafran a 874 bolo zaradených do kontrolných skupín. Čas sledovania bol 4 až 12 týždňov a väčšina štúdií prebehla v Iráne. Zahŕňali zdravé osoby aj pacientov okrem iného s depresiou, Parkinsonovou chorobou, roztrúsenou sklerózou, diabetom 2. typu alebo srdcovým ochorením.

Osoby užívajúce šafran uvádzali v samostatne vyplňovaných dotazníkoch miernejšie príznaky depresie a úzkosti než osoby v placebo skupinách. V Beckovej škále depresie bol rozdiel v priemere 4,39 bodu a v Beckovej škále úzkosti 5,06 bodu v prospech šafranu. Neboli však zistené zreteľné rozdiely v hodnoteniach odborníkov ani v celkovej nálade.

Medzi jednotlivými výsledkami boli rozdiely — v časti štúdií bol efekt zreteľný, v iných malý alebo žiadny. Väčšie zmeny sa častejšie objavovali po najmenej ôsmich týždňoch. Údaje však neumožnili určiť najlepšiu dávku ani druh prípravku.

Zdroje
  1. Mahmoudi, R., Mohammadi-Sartang, M., Servatyari, K., & Rafieipour, N. (2026). Effect of saffron on depression, anxiety and mood disorder: a GRADE assessed systematic review and meta-analysis of 34 randomized controlled trials. Nutritional Neuroscience, 29(7), 816–837. https://doi.org/10.1080/1028415X.2025.2602153
  2. Singh, S., & Sharma, K. (2025). Review on the Phytochemistry and Pharmacological Potential of Saffron (Crocus sativus L.). Current Topics in Medicinal Chemistry, 25(16), 1999–2018. https://doi.org/10.2174/0115680266352428250130112654
  3. Marx, W., Lane, M., Rocks, T., et al. (2019). Effect of saffron supplementation on symptoms of depression and anxiety: a systematic review and meta-analysis. Nutrition Reviews, 77(8), 557–571. https://doi.org/10.1093/nutrit/nuz023

← Všetky články

🦠

Probiotiká v športovej forme

Probiotiká sa čoraz častejšie skúmajú vo výžive fyzicky aktívnych ľudí a športovcov. Čo ukazujú najnovšie údaje o ich vplyve na výkonnosť?

Probiotiká od základov

Probiotiká sú živé mikroorganizmy, ktoré pri podaní v primeranom množstve môžu hostiteľovi priniesť určitý prospech. Najčastejšie ide o vybrané baktérie, ale probiotikami môžu byť aj niektoré kvasinky. Kľúčové je slovo „vybrané“ — nie každá baktéria rodu Lactobacillus či Bifidobacterium je automaticky probiotikom, pretože vlastnosti sa hodnotia na úrovni konkrétneho kmeňa. Dá sa to prirovnať k odrodám toho istého druhu rastliny: patria do jednej skupiny, ale môžu sa výrazne líšiť vlastnosťami.

Na obale prípravku možno nájsť nielen názov rodu a druhu, ale aj označenie kmeňa. Dôležitý je aj počet živých mikroorganizmov, zvyčajne uvádzaný ako CFU (jednotky tvoriace kolónie). Samotný vysoký počet CFU však o vlastnostiach produktu nerozhoduje — záleží okrem iného na použitom kmeni, jeho množstve, spôsobe skladovania a zachovaní dostatočného počtu živých mikroorganizmov počas deklarovanej doby.

Probiotiká a kvasené potraviny

Probiotikum nemožno stotožňovať s každým fermentovaným produktom. Jogurt, kefír, kyslá kapusta či kimchi môžu obsahovať živé mikroorganizmy, ale označenie konkrétneho mikroorganizmu za probiotický si vyžaduje jeho identifikáciu a zodpovedajúce údaje o danom kmeni.

Probiotiká sa líšia aj od prebiotík. Prebiotiká sú zložky využívané určitými mikroorganizmami hostiteľa, zatiaľ čo prípravky spájajúce vhodne zvolené mikroorganizmy a substrát pre ne sa označujú ako synbiotiká.

Najnovšie údaje o výkonnosti

V roku 2026 bola v časopise Frontiers in Nutrition publikovaná analýza užívania probiotík a telesnej zdatnosti zdravých osôb. Autori zahrnuli 21 štúdií s celkovo 685 účastníkmi. V celom materiáli bolo užívanie probiotík spojené s malým až stredným rozdielom vo výsledkoch zdatnosti v prospech skupín dostávajúcich probiotikum. Zreteľnejší signál sa objavil pri parametroch súvisiacich s vytrvalostnou záťažou.

Najkonzistentnejší efekt bol zaznamenaný pri dávkach 10⁹ až 10¹¹ CFU denne. Priaznivé výsledky sa získali pri jedno- aj viackmeňových prípravkoch, pričom efekt tých druhých bol o niečo väčší. Celková istota dôkazov bola hodnotená ako stredná. Štúdie sa však líšili použitými kmeňmi, dávkami, dĺžkou suplementácie aj testami zdatnosti; skupiny boli často malé a intervencie krátke.

Črevá športovca každý deň

Výsledok môže byť v súlade s predpokladom, že tráviaci trakt športovca čelí niekoľkým dodatočným záťažiam. Vysoká energetická potreba vedie k častému siahaniu po géloch, sacharidových nápojoch a tyčinkách, a pri malej pestrosti stravy to môže sprevádzať nižší príjem vlákniny a rastlinných potravín. Črevá navyše zaťažuje intenzívna záťaž, dehydratácia, vysoká teplota, pretekový stres, nedostatok spánku a cestovanie.

Zároveň veľké množstvo vlákniny alebo sacharidov počas záťaže môže zhoršovať toleranciu tráviaceho traktu, preto treba ich príjem prispôsobiť tréningu a postupne zvyšovať.

Zdroje
  1. Zhang, X., Chang, Z., Zhao, S., Wu, X., Wang, X., Ai, G., & Ning, Z. (2026). Effect of probiotic intake on athletic ability in healthy people: a systematic review and Bayesian meta-analysis. Frontiers in Nutrition, 13, 1731627. https://doi.org/10.3389/fnut.2026.1731627
  2. Hughes, R. L., & Holscher, H. D. (2021). Fueling Gut Microbes: A Review of the Interaction between Diet, Exercise, and the Gut Microbiota in Athletes. Advances in Nutrition, 12(6), 2190–2215. https://doi.org/10.1093/advances/nmab077
  3. Jeukendrup, A. E. (2017). Training the Gut for Athletes. Sports Medicine, 47(Suppl 1), 101–110. https://doi.org/10.1007/s40279-017-0690-6

← Všetky články

🌙

Melatonín – účinok, poruchy a vplyv na záťaž

Melatonín dáva jeden z najdôležitejších signálov o dennej dobe. Jeho pôsobenie zahŕňa reguláciu cirkadiánneho rytmu aj procesy spojené s odpoveďou organizmu na záťaž.

Melatonín a cirkadiánny rytmus

Melatonín je hormón produkovaný prevažne šišinkou, malou žľazou v mozgu. Vzniká z tryptofánu — aminokyseliny prítomnej v potravinových bielkovinách — a jedným z medzistupňov tohto procesu je serotonín.

Jeho produkcia silno závisí od dennej doby. Informácia o svetle sa dostáva zo sietnice oka do hlavných biologických hodín v hypotalame a potom do šišinky. Vo svetlej časti dňa zostáva vylučovanie melatonínu nízke, po zotmení začína stúpať. Najvyššie hodnoty sa zvyčajne objavujú v biologickej noci, potom nad ránom koncentrácia opäť klesá. Nie je to však len látka, ktorá „vypína“ mozog a vyvoláva spánok.

Dôsledky porúch vylučovania melatonínu

Poruchy melatonínu sa zvyčajne netýkajú samotnej prítomnosti melatonínu, ale jeho množstva, času vylučovania alebo veľkosti nočného vzostupu. Keď sa večerný vzostup objaví príliš neskoro, je oslabený alebo posunutý svetlom, nočnou prácou či zmenou časového pásma, biologické hodiny môžu prestať zodpovedať skutočným hodinám spánku a aktivity. Môže to sprevádzať ťažšie zaspávanie, posun času spánku, častejšie prebúdzanie a ospalosť v čase určenom na aktivitu.

Neznamená to však, že každý problém so spánkom vyplýva z „nedostatku melatonínu“. Spánok závisí aj od času bdenia, stresu, fyzickej aktivity, návykových látok, liekov, chorôb a individuálnych čŕt cirkadiánneho rytmu. Zmeny rytmu melatonínu môžu sprevádzať posuny rytmu kortizolu a telesnej teploty, preto nemožno všetky následky narušeného rytmu pripisovať len zníženej produkcii melatonínu.

Melatonín, výkonnosť a regenerácia

V publikácii z roku 2026 boli spojené výsledky 19 štúdií porovnávajúcich melatonín s placebom u celkovo 266 fyzicky aktívnych osôb. V 13 experimentoch boli účastníkmi výkonnostní alebo profesionálni športovci, najmä futbalisti a volejbalisti. Používali sa dávky 3 až 10 mg; 14 štúdií hodnotilo jednorazové podanie, päť ich melatonín podávalo niekoľko dní alebo až štyri týždne.

Po zhrnutí výsledkov sa zistil stredný rozdiel v prospech melatonínu vo vytrvalostných testoch a malý rozdiel v explozívnej sile. Priaznivejší výsledok sa týkal predovšetkým času do vyčerpania. Pri pokusoch spočívajúcich v čo najrýchlejšom prekonaní danej vzdialenosti sa zreteľný rozdiel nepotvrdil a nepreukázalo sa ani konzistentné zlepšenie rýchlosti či maximálnej svalovej sily.

V siedmich štúdiách o kreatínkináze — enzýme, ktorého hladina v krvi môže stúpať po intenzívnej záťaži a poškodení svalov — sa po melatoníne zistili nižšie hodnoty ako po placebe. Priaznivejší obraz sa získal, keď sa melatonín užil večer a záťaž vykonala po viac než šiestich hodinách. Tieto vzťahy však nemožno považovať za ustálenú schému suplementácie — vychádzali z malého počtu štúdií a väčšinu účastníkov tvorili muži.

Zdroje
  1. Guo, J., Zhou, L., Gu, J., Sun, J., Liu, G., & Wei, C. (2026). Timing-dependent effects of melatonin supplementation on exercise performance and exercise-induced muscle damage: a systematic review and meta-analysis. Frontiers in Nutrition, 13, 1742464. https://doi.org/10.3389/fnut.2026.1742464
  2. Xie, Z., Chen, F., Li, W. A., et al. (2017). A review of sleep disorders and melatonin. Neurological Research, 39(6), 559–565. https://doi.org/10.1080/01616412.2017.1315864
  3. Celorrio San Miguel, A. M., Roche, E., Herranz-López, M., et al. (2024). Impact of Melatonin Supplementation on Sports Performance and Circulating Biomarkers in Highly Trained Athletes. Nutrients, 16(7), 1011. https://doi.org/10.3390/nu16071011

← Všetky články

⚡

Koenzým Q10 v kontrole glykémie – najnovšie dáta

Koenzým Q10 sa zúčastňuje reakcií nevyhnutných pre život. V posledných rokoch sa skúmala jeho úloha v regulácii glukózového metabolizmu, najmä u osôb s metabolickými poruchami.

Poruchy kontroly glykémie

Po jedle prechádza glukóza z tráviaceho traktu do krvi a pankreas vylučuje inzulín, ktorý uľahčuje jej využitie bunkami a obmedzuje nadmerný vzostup glykémie. Správna kontrola glykémie znamená udržiavanie koncentrácie glukózy v krvi v rozmedzí, ktoré organizmus zvláda. Poruchy sa môžu objaviť, keď tkanivá slabšie reagujú na inzulín, pankreas ho nevytvára v dostatočnom množstve, alebo keď nastávajú oba mechanizmy naraz.

K najčastejšie používaným ukazovateľom patrí glukóza nalačno a glykovaný hemoglobín (HbA1c), ktorý odráža priemernú expozíciu červených krviniek glukóze v predchádzajúcich približne 2–3 mesiacoch. Používa sa aj orálny glukózový tolerančný test. Z hladín glukózy a inzulínu sa počíta index HOMA-IR — modelové hodnotenie inzulínovej rezistencie — ktoré samo o sebe neslúži na diagnostiku cukrovky.

Koenzým Q10 – vlastnosti a zdroje

Koenzým Q10 (CoQ10), nazývaný aj ubichinón, je látka rozpustná v tukoch. Nie je vitamínom v presnom zmysle, pretože človek nemusí získavať celé potrebné množstvo z potravy. Veľká časť CoQ10 sa nachádza v mitochondriách, kde sa podieľa na prenose elektrónov v dýchacom reťazci spojenom so vznikom ATP. Vyskytuje sa v dvoch vzájomne sa premieňajúcich formách: oxidovanej (ubichinón) a redukovanej (ubichinol).

CoQ10 vzniká prevažne v organizme, ale malé množstvo dodáva aj strava — bohatšími zdrojmi sú vnútornosti, mäso a ryby. Bežná strava zvyčajne poskytuje len niekoľko miligramov denne, zatiaľ čo v štúdiách o suplementácii sa často používajú dávky v ráde stoviek miligramov. Keďže sa CoQ10 rozpúšťa v tukoch, jeho vstrebávanie závisí okrem iného od formy prípravku a prítomnosti tuku v tráviacom trakte.

CoQ10 a ukazovatele kontroly glykémie

V práci publikovanej v roku 2026 sa hodnotilo, či bola suplementácia koenzýmom Q10 spojená so zmenami ukazovateľov kontroly glykémie. Z 452 nájdených záznamov bolo zaradených osem prác publikovaných v rokoch 2016–2023. Zahrnuté populácie zahŕňali okrem iného osoby s diabetom 2. typu, obezitou alebo nadváhou, metabolickým syndrómom, syndrómom polycystických vaječníkov a chronickým ochorením obličiek.

Priemerné dávky CoQ10 sa pohybovali v rozmedzí asi 110–376,6 mg denne a suplementácia trvala asi 8–15 týždňov. V skupinách dostávajúcich CoQ10 sa pozorovala nižšia glukóza nalačno o 5,04 mg/dl, HbA1c o 0,17 percentuálneho bodu, HOMA-IR o 0,72 a inzulín o 1,32 µIU/ml. Pri inom prístupe k analýze dát sa potvrdil významný rozdiel pri glukóze nalačno, zatiaľ čo pri HbA1c, HOMA-IR a inzulíne sa významné zmeny nepreukázali.

Zdroje
  1. Musazadeh, V., Falahatzadeh, M., Mahmoudinezhad, M., et al. (2026). Effects of Coenzyme Q10 Supplementation on Glycemic Control Biomarkers: An Umbrella Review of Meta-Analyses of Randomised Controlled Trials. Endocrinology, Diabetes & Metabolism, 9(2), e70182. https://doi.org/10.1002/edm2.70182
  2. Pravst, I., Žmitek, K., & Žmitek, J. (2010). Coenzyme Q10 contents in foods and fortification strategies. Critical Reviews in Food Science and Nutrition, 50(4), 269–280. https://doi.org/10.1080/10408390902773037
  3. Liang, Y., Zhao, D., Ji, Q., et al. (2022). Effects of coenzyme Q10 supplementation on glycemic control: a GRADE-assessed systematic review and dose-response meta-analysis of randomized controlled trials. EClinicalMedicine, 52, 101602. https://doi.org/10.1016/j.eclinm.2022.101602

← Všetky články